Ahojte. Volám sa Zuzana, mám 39 rokov a vyrozprávam vám môj príbeh. Ak sa v tom nájde aspoň jedna duša, malo to zmysel, konečne môj príbeh dostať von. Na detstvo ako také si veľmi nepamätám. Môj otec ma mlátil do 18-tich rokov a moja matka pila do mojich 16-tich rokov, a potom bola ďalšie roky v depresii.

V 14-tich rokoch som bola znásilnená, v “pekle” som bola 10 hodín, kým som sa odtiaľ dostala, ani neviem ako. Na druhý deň som sa nedokázala postaviť, bola som samá modrina, rodičom som sa to bála povedať, ale nakoniec povedala a nasledoval výsluch, vyšetrenia a nakoniec sa prípad uzavrel pre nedostatok dôkazov. Každopádne som sa s tým musela vysporiadať sama, nemal mi kto pomôcť, nemala som priateľov a ani rodičov a v podstate v tej dobe sa o takých veciach veľmi nehovorilo. Ako roky plynuli, myslela som si, že prišlo vykúpenie v podobe muža.

V 20-tich som chcela utiecť z domu a on mi prišiel ako dobrá voľba, mal byt, auto. Teraz už viem, že toto nie sú hodnoty, ale po takom detstve chcete utiecť, máte pocit, že o vás už nik nezakopne a vtedy príde, máte pocit, že princ na bielom koni, ktorý vás zachráni, no opak sa stal pravdou.

Nastalo ďalších 10 rokov pekla, najprv v podobe psychického týrania. To sa prejavovalo neúctou mojej osoby pred známymi, kde mohol, tam ma urážal, otehotnela som s ním, ešte keď som bola tehotná ma vyhodil z auta, lebo sa mu nepáčila moja odpoveď. Vždy sľuboval, že sa zmení, vždy som sa nechala ukecať. Otehotnela som druhýkrát. Nemala som kam ísť a viem, že bohužiaľ, moje ego bolo silnejšie.

Keď mal syn 7 mesiacov, padla prvá päsť do tváre, potom sa to opakovalo zo dva mesiace. Nakoniec som si po 10-ročnom vzťahu povedala dosť, odišla som s dvoma monoklami a natrhnutými ústami. Skončila som na ulici s dvoma malými deťmi, nevedela som, čo bude, no vedela som, že takto žiť nechcem. Verila som v lepší zajtrajšok a že tento stav je dočasný. Čakalo ma veľa pádov, ale vždy som sa zdvihla lebo som verila. Naučila som sa veriť v lepší zajtrajšok, všetko príde v pravý čas, ak si to budete želať z hĺbky svojho srdca, lebo vesmír je nekonečný. A riešenie sa vždy nájde.

Na záver dodám, myslím, že sa mi darí, mám vlastný “biznis” a kopu aktivít. Ak si myslíte, že je vaša situácia beznádejná, verte, že nie je. Všetko je o tom, ako sa nastavíte, keď vám život hádže polená pod nohy. Buď ich využijete vo svoj prospech a podkúrite s nimi, alebo dovolíte, aby vás zvalcovali. S úctou Zuzana

Prečítajte si tiež: [VAŠE PRÍBEHY] Odmalička jsem žila v rodině plné hádek, nenávisti a strachu. Dnes jsem vděčná za těžký dětství

 

Máte tiež inšpiratívny príbeh, ktorý chcete zdieľať so svetom?

» Zašlite nám ho «